Divožienky

keď pršalo mrholilo nad šašovom sa zamračilo čierne mračná zomkli sa a svedomie ozvalo sa

Alebo prečo si nevážime, a až sa skoro haníme to, čo iní obdivujú.

Po dlhom čase pár ďaľších vecí... niečo čo poteší oči aj srdiečko :D

Netradične si v sobotu sedím za compom a rozjímam nad životom, smrťou, nekonečnosťou internetu a zlom kontakte na spúšaní počítača.

som tu inkognito {/lat./ vystupovanie tajne, bez mena, ako neznámy}

alebo o tom, ako sa zahrávam s okolitým svetom

veď viete...také to napratané minimálne v troch vrstvách oblečenia, na takých doskách to stojí a bakuľkami do zeme pchá..

Milujem túto kombináciu. Takže ešte pár fotiek k lyžiarskemu... niečo čo nás ukazuje v našom živle:D.

I tak to už býva, keď aj málo stačí ku šťastiu