Divožienky

Impresia no. 1: Vonku prší. Niežeby som sa čudovala, však je apríl. Vŕba na našom dvore si len tak stojí, lenivo hmýri konármi a splýva s dažďom.

Impresia no.2: Som doma. Veľmi zvláštny pocit byť v sobotu doma. Naposledy som si šunky doma váľala asi na Vianoce. Čudná sobota bez rozjímania pred vyhasnutým krbom, plánovania interiéru domu, kde možno raz budem bývať a bez sedenia pod rozkvitnutými jabloňami a pozorovania života dediny.

Impresia no. 3: Tichá domácnosť. To je tou sobotou. Naši sa striedajú v hodinách na chlapa, a ten ktorý práve bdie bezducho hľadí na televízor a rozmýšľa o tom, prečo sedí doma. To ticho zaráža a deprimuje ešte viac, ako komandovanie ohľadne poriadku v izbe, hodín pri počítači a mojou častou nehovornosťou.

Impresia no. 4: Igelitový život. Sedieť za plastovým oknom a ani nepočuť kvapky dažďa, ktoré tak milujem? Nenávidím to. Najhoršie je, že som si už na to zvykla...

Impresia no. 5: Zlý kontakt.... v počítači. Od včera som nemohla naštartovať comp a zarazilo ma, ako ma to mrzelo. Že sa pre mňa virtualita stala dôležitá.... Ten zlý kontakt v počítači by možno mohol zlepiť všetky ostatné...

Impresia na záver. Mám sedemnásť. A opäť som po roku zistila, že sa nič nezmenilo. Ja, moja povaha, môj život. Menia sa ľudia vôkol, mení sa okolie a názory. Ja zostávam rovnaká.... a to je dôvod, prečo neoslavujem. Niet totiž čo.