Dneska ráno sa ale niečo zmenilo. Raňajší spánok nebol taký sladký ako obvykle. Už od trištvre na sedem som sa striedavo budila zo sna o tých zmutovaných reďkovakách a mačete, ktorá bola v skutočnosti vreckovým nožíkom. A keď som už asi po pätnásty krát pozrela na hodiny, či už je deväť a nebude pod moju úroveň vyliezť z tej prekliatej postele, vzdala som to, zaťala sa a vyliezla.
Keďže z nášho pôvodného osadenstva bytu štyroch ľudí(papúcha nerátam) sme zostali len dvaja, prihlásila som sa ako klasicky k uprataniu a spoň na tú mieru. aby človek nestúpal na ten piesok čo brácha vláči z beachu. Lenže s tým som skončila asi pred hodinou a už mi nezostáva nič iné ako čakať na autobus.
Späť k ránu. Slnko svieti, vonku je pekelne teplo, Astor si radostne škrieka na balkóne a počítač mi hrá dobrú muziku. Na internete je minimálny pohyb, všetci zrejme dospávajú včerajší piatok :D. Ráno sa už prekľulo k poobediu a ja stále čakám... Čakám na 12:21, na modrý autobus s cédečkami a vlajočkami na prednom skle, na neomietnutý dom a kopec zvaný záhradou, na kura vyvoňiavajúce z terasy. A na pečené zemiaky. Na hrdzavú vodu zo studne, hmyz a čerstvo pokosenú trávu.
Toľko k môjmu ránu. Zajtra pôjdem zažiť skoré dedinské ráno. Proste len tak. Ak sa donútim vstať z tej "prekliatej" postele :D.
Prajem pekné ránko milý blogeri. Dúfam že aj vy máte takú pohodu :D.
Prajem pekné ránko milý blogeri. Dúfam že aj vy máte takú pohodu :D.
Komentáre