Divožienky

Otázka partnera: Začnem trocha nereálne. Zoberme si napríklad obľúbené americké teenagerské filmy(Bullshit do toho nerátajte :]). Školská zábava, tancovačka alebo inak povedané, ples je najdôležitejšia vec v období dospievania dievčat. Jeho súčasťou je samozrejme aj najobľúbenejší chalan na škole(čo sa u nás nemôže stať, lebo nič také ako absolútny idol všetkých báb neexistuje), ktorého dievča hlboko miluje a chce s ním stráviť dokonalú noc na plese. Ibaže dotyčný má vždy nejaký problém. Či už je to za a) že má absolútne protivnú babu(Mia), alebo za b) je to chodiaci batoh plný testosterónu mysliaci len na sex(to sú všetci), alebo za c) je príliš namyslený/nóbl/starý/vysoký/ožratý, aby si dotyčnú všimol. Ale samozrejme, ako v každom správnom hollywoodskom trháku sa všetko skončí Happy endom. Buď dotyčného zrazu osvieti, s dotyčnou sa spozná a zaľúbi sa do nej a na plese predvedú rozprávkový pár, t.j. kráľ a kráľovná plesu. Alebo sa nečakane vynorí iný nápadník, ktorý bude zprvu trikrát odmietnutý, aby bolo jeho víťazstvo nad tým obľúbeným neandertálcom dramatickejšie. Nápadník je obyčajne neobľúbený vyvrheľ(záporáci sú sexi a in) s cigaretou/gitarou v ruke. Zvyčajne sa nakoniec z neho vykľuje chápavý a inteligentný týpek, ktorý má na všetko ftipný názor a je veľký romantik, bla bla bla. A ešte aby som nezabudla, zistí sa, že je to neprekonateľný parketový lev.

Otázka šiat: Keďže plesy sú najmä o exibicionizme a štekloch, samozrejme treba ukázať na čo máte a načo nie. Či už je to róba s polmetrovou vlečkou, koktailky bez ramienok alebo neidentifikovateľné šaty alá Mortisha Addams, je treba ukázať dve veci. Že majú NA ČOM držať a že majú ZA ČO držať. Každopádne, správne šaty musia byť moderné(samostatné korzety a sukne sa už nenosia), tradičné(súťaže samby sú iný obor, rovnako aj krasokorčuľovanie) a hlavne nie mini. Ku šatám sú potrebné ladiace opätky(pre žirafy je jediná výhra, že balerínky sa môžu nosiť aj na plesy) a kabelka. Čo sa týka šperkov, v móde je jednoznačne Swarovský a to kryštál o veľkosti minimálne holubieho vajca(najlepšie v tvare srdca), aby ste si ním mohli efekne rozbiť hlavu pri rovnakej efektnej otočke pri tangu.

Otázka účesu a spol.: "Účesy, účesy, ach tie účesy..." Pri výbere účesu zohľadnite pravidlo, že čím viac laku, tým lepšie. Ak sa kôli tomu mimochodom neprepcháte cez dvere, môžete svoj bujný účes hodiť na kaderníčkinu bujnú fantáziu. Kozmetička je taktiež neoddeliteľnou súčasťou plesových záležitostí, a to či už ste dáma v rokoch alebo trinástka chystajúca sa na venček. Každopádne je treba u nej nechať štvrtinu priemernej mesačnej mzdy , aby ste sa mohli cítiť O.K. Rovnako ako u manikérky. Aktuálnym motívom na nechtoch je všetko od tradičných japonských krajiniek maľovaných tušom až po stredoveké vyšívané gobelíny. Dĺžka nechtov je ľubovoľná, len pozor, aby ste si vašim starostlivo vypestovaným polmetrovým pazúrom náhodou nevylúpli oko, keď si budete na toaletách opravovať rozmazanú kontúrku.

Hmmm... Zrajme asi už viete čo si ja predstavujem pod pojmom ples. Nepohodlné šaty, podprda bez ramienok, o dve čísla menšie topánky, padajúce silonky, vo vlasoch toľko tužidla, že sa na ne prilepí ruka, strašné líčenie, mizerný partener, a ach, aha, áno. Kopa zazerajúcich a ohovárajúcich ľudí.

Tak a teraz vážne. Ja osobne proti plesu nič nemám. Vážne sa naň celkom teším. Ale človeka chytá depresia už teraz, keď si spomenie, čo všetko musíešte vybaviť. Tak napr. také šaty. Z celého môjho milovaného mesta mi boli dobré AŽ jedny, a aj v tých som vyzerala ako snehulienka podozrivo ponášajúca sa na múmiu. Navyše v požičovniach už aj tak boli väčšinou šaty zajednané(ja osobne odmietam vyvaliť štyri tisícky za šaty, ktoré budem mať na sebe až raz). A potom tie peripetie s topánkami. Keď si zoženiem šaty(ak si vôbec dáke zoženiem), musím k nim nájsť odpovedajúce topánky číslo sedem, alebo 40-41. Čo už všetky predavačky chytajú záchvaty smiechu, keď počujú spojenie: plesové topánky číslo sedem. Potom k topánkam zohnať kabelku a šperky. Potom úpravy. Kaderníčku mám chvalabohu zajednanú, kozmetičku nepotrebujem(so mnou by zázrak nespravil ani dalajláma) a keby manikérka videla moje obhryzené nechty..... hmmm, asi by najprv chytila infarkt a potom by mi flexkou odrezala posledné články prstov. A potom cez samotný ples tanec. Venček som síce absolvovala(s odretými ušami ale predsa, však čo iné sa dá očakávať na tých mojich lyžiach), ale jediné čo si z neho apmätám je čardáš. Mám neblahý pocit že tam mi veru veľmi nepomôže. Hoci, keby som sa veľmo hecla, vypotila by som niečo vzdialene sa podobajúce valčíku(všetci tancaschopní budú plakať od smiechu aj zúrivosti). Jediná moja nádej je, že sa odomňa nečaká efektné tango cez pol parketu(a ja som sa ho vždy chcela naučiť :'( ).

P.S: Na ten ples sa NAOZAJ teším!!!

P.P.S: Tento článok sa nezakladá na skutočných udalostiach a ani osobách, takže to neberte vážne a hlavne nie osobne.