Divožienky

     Eat pray love. Alebo Jedz, modli sa, miluj! je nová snímka, kde môžme uvidieť stárnucu - áno stárnucu - hviezdu Juliu Roberts. Réžie sa ujal Ryan Murphy, mág známy najmä vďaka Nip/Tuck (Plastická chirurgie s.r.o.). Na kus reči sa zastavili spidermanovský James Franco(ktorý už tiež nie je to čo bejvával), zarastený, nestárnuci Richard Jenkins (Six feet under), Javier Bardem a štvorlístok uzatvára Billy Crudup. Všetko dobre známe tváre pre filmových fanatikov. :)
     Príbeh začína tak, ako každý iný. Žena nie je spokojná so svojím životom, mužom, proste jej prepne a ide spoznávať svet a hľadať samú seba. Predchádza tomu samozrejme veštba šamana z Bali... Nevadí. Julia Roberts sa jedného dňa proste rozhodne, že to už nezvláda a preto sa ide dať rozviesť. Mužovi nechá všetko. A aj napriek tomu má dosť peňazí, aby si lifrovala po svete.
     Najskôr sa zahladí do mladého herca v podaní Jamesa Franca. Ako sa ukazuje, Julia nie je vo vzťahu sama sebou, ale snaží sa podobať svojmu partnerovi(detto pre bývalého). Samozrejme, jedného dňa zistí, že ani toto nebol dobrý nápad, nie je šťastná, a tak definitívne odchádza.
     A začína sa fáza jedenia. Julia odchádza do Ríma. Počas pasáží v Taliansku na mňa prišiel obrovitánsky hlad. Všade hordy pizze, cestovín, vína a kadejakých dobrôt. Spoznáva tu zaujímavých ľudí (veď kebyže nie sú zaujímaví tak sa do filmu neodstanú). Samozrejme po nejakom čase odchádza do Indie, uctievať nejakú guru (na ktorú ju samozrejme naučil James...).
     Americká India je celkom pekná. :) Julia vstáva každé ráno nekresťansky skoro a modlí sa. Potom nastupujú povinné práce vo forme drhnutia dlážky. Nazvala by som to samé kecy o hľadaní samého seba. (Mám na to skeptický pohľad a nemienim ho zmeniť.) Stretáva tu jednu holku, ktorá má krátko pred svadbou. Samozrejme chlapca nepozná, a už je vopred sklamaná. Ako každá žena chce študovať, byť vzdelaná a nechce byť len ženou v domácnosti. Každopádne svadobný rituál je jedna z najkrajších scén. Snúbi sa v nej pestrosť farieb a zvuku.
     Keď sa Julii dostane toho, čo od Indie očakávala (tomu pevne verím..) odchádza naspäť na Bali za šamanom. Ten ju sprvoti nespoznáva... Vravím si - moja asi si to robila celé zbytočne... Nakoniec sa predsa len rozpamätá a dáva Julii úlohu okopírovať jeho šamanské knižtičky. Pravdeže ručne... Julia tu konečne stretáva chlapa. Úžasného chlapa, čo je len pravda. Len keby nemala strach. Keby sa nebála viazať. Každému divákovi je jasné, čo sa stane. Bodaj by aj nie, veď tento film má až nehoráznych 140 minút. Každopádne je tam akýsi happyend, akási bodka za celým jedením, modlením a milovaním.
     Tento film je svojský, respektíve svojsky svojský. Ak by som sa naň pozerala ako na súbor rôznych príbehov, tak by sa mi páčil. Ale má dosť veľa múch - dlhú minutáž, hluché scény. Na druhej strane je pravda, že práca kamery je nadpriemerná. Vôbec neľutujem čas presedený v kine, a ani to, že som asi prvý krát odchádzala z kina o pol druhej v noci. Ved sledovať ako sa vysávajú eskalátory sa mi nepodarí každý deň! :)))