Divožienky

Takže tento pán sa začal zaoberať takzvaným myšlienkovým experimentom. To znamená, že v skutočnosti sa nič žiadnej mačke nestalo. Teda, podľa oficiálnych záznamov. Máme teda nepriehľadnú a nepriedušnú krabicu. V tejto krabici máme mačku, živú, miaukajúcu, myši papajúcu. A ďalej tam máme killer machinu. Tá sa skladá z rádioaktívneho prvku a smrtiaceho plynu. Princíp je taký, že rádioaktívny prvok sa rozpadne, to dá do pohybu mechanizmus, ktorý rozbije nádobku s plynom.

Ako náhle zavrieme veko na krabici, tak nevieme čo sa deje vo vnútri. Môžu nastať dve možnosti – buď sa prvok rozpadne a mačka je mŕtva alebo sa nerozpadne a mačka žije. To či sa prvok rozpadne napríklad do hodiny od zavretia krabice sa nedá určiť. Nastáva teda situácia, kedy je v krabici mačka aj živá aj mŕtva – je v tzv. superpozícii. To je stav, keď je niečo vo viacerých stavoch zároveň a len vďaka meraniu zistíme presne v akom stave sa nachádza. My sme tiež v superpozíciií lebo zároveň vieme a nevieme, že je mačka živá a mŕtva. Teda otvoríme krabicu a naša zvedavosť „zabije“ mačku. Určitým spôsobom tak zavrhneme tú druhú možnosť, ktorá však naďalej existuje v paralelnom vesmíre.

Myslím, že pán Erwin to celkom nedomyslel. Veď keby zavrel mačku do škatule s nejakým vecami tak by to tam začala chudina skúmať a pomohla by si sama do hrobu. Preukrutne by mraučala a škriabala. Ergo keď nastane ticho vieme, že mačka je mŕtva, a my sa nenachádzame v superpozícii lebo vieme, že je mŕtva. A možno práve preto Erwin zostal pri myšlienkovom experimente.

A jednou vetou: Schrödingerova mačka je pomenovanie pre niečo čo zároveň je a nie je.