Vždy keď dieťa nájde na povale starú zaprášenú skrinku, začne fantazírovať o tom, čo za tajomstvá asi skrýva. Potom utrie prach z jej krásne vyrezávaného dreveného veka a nedočkavo ju otvorí. Stará skrinka je vždy prísľubom nového dobrodružstva či záhady. Aspoň tak by to malo byť v každej dobrej rozprávke. No v príbehu zvanom realita je skôr stará skrinka zaručene predzvesťou problémov.
Blik. Blik. Blik. Kontrolka zvaná Pracovanie procesora nepretržite bliká celý svoj život. Blik. Blik. Blik. Za svoju relatívne krátku existenciu si okrem blikania toho veľa neužila. Možno len tých pár krásnych momentov synchronizácie s tou nesmierne sympatickou zelenou kontrolkou vedľa. Blik. Blik. Možno je na čase vziať svoj osud do vlastných rúk, blikne kontrolke o jeden blik naviac. Blik. Blik. Blik.... Blik.
Je jeden z tých krásnych dňov. Slnko sa po čase opäť vydalo na prechádzku a ja som si po vydarenom dni nemohla odpustiť poinformovať priateľov. Zohla som sa k poličke, pohľadom poláskala plastový povrch mojej obľúbenej elektronickej vymoženosti a tajne si držiac palce, skúsila naštartovať môj počítač.
V krajine káblikov, mikročipov, šróbov a diód sa práve konalo hlasovanie o pokračovaní činnosti. Ani za svet, vyhlásili svorne kontakty napájajúce zdroj. Aj my máme právo na dovolenku. Veď nedostávame ani zdravotné poistenie. Trištvrtiny z nás sú na pokraji kolapsu, takto to nemôže ísť ďalej. Rozhorčeným káblom, trasúcim sa od hnevu takmer opadala izolácia pri obhajovaní svojich práv. A keď im Kráľ procesor odmietol vyjsť v ústrety, tak to skrátka vzdali. Vyhlásili štrajk.
Hmmm. Takže. Stlačím vypínač, spraví to ťuk ťuk ťuk, pustí sa hlavný chladič. Zablikajú kontrolky. Hmmm. Vypnem zdroj z napájania. Skúšam znova. Žiadny výsledok. Hmmmm. Skúsim to starou dobrou hrubou silou. Hmmm. Moja prastará elektronická skrinka ma má očividne na háku. Hmmm. Ešte raz. Zadunenie bočných krytov, otras šróbov a mierne vyskočenie z podložky. Nič. tak fajn, môj zlatý!!! Kašlem ťa!
Prídem domov. Router beží o sto šesť, čo ma zaráža, keďže comp ma stále ignoruje. Divné, poviem si a vkračujúc do izby mi do očí vrazí jedna nepatričná vec- notebook. Ejha! Kto ukradol, našiel alebo zmontoval?
A tak si sedím na gauči, prsty mi poctivo bojujú so zabudovanou klávesnicou, internet ide na plné obrátky a v krajine káblikov, šróbov a diskov majú zaslúžený oddych. Všetko spí. Len dve kontrolky na seba s láskou žmurkajú. Blik. Blik. Blik...
Rozprávočka [trillian]
30.09.2008 18:46:47
Taká malá. O pokazenom počítači, nádhere notebookovania a výhode wi-fi pripojenia na internet :D.
Komentáre
aj ty mas (si mala) Richmonda?