Divožienky

Dá sa legálne za blázna považovať človek, ktorého z bláznovstva usvedčuje jedine odpor k autoritám. Dá sa z človeka milujúceho slobodu a život spraviť blázon, len kvôli odlišnosti od iných? Môžete človeku zobrať slobodnú vôľu len aby ste vy mali pocit víťazstva?

Komický príbeh o živote v psychiatrickej liečebni a tragédia o túžbe po slobode. Film podľa knihy Kena Keseyho Bol som dlho preč o tom, ako sa spoločnosť ako jedna veľká kukučka zbavuje ľudí, ktorý sú podľa nej zbytočný. Je to krutá kritika mieriaca ku všetkým, ktorý majú predsudky a neveria v rovnocennosť ľudí.

Do jednotvárneho života v psychiatrickej liečebni vnikne ako tornádo kriminálny živel Randle P. McMurphy, grázel a povaľač s odporom k práci aj base. Ako lepšiu možnosť považoval predstierať duševnú poruchu než sa nechať zavrieť na rok do pracovného tábora. A tak sa medzi pacientov dostáva odrazu zdravý človek a odhaľuje, že mnoho z pacientov v skutočnosti je vo väčšom poriadku ako veľa ľudí vonku. Len považovali ústav za jednoduchšiu možnosť pre život. 

 „Mc“ predstavuje pozitívnu silu, ktorá rozprúdi krv v pacientoch a objaví v nich opäť vôľu žiť. Vedie ich do bláznivých dobrodružstiev a okoreňuje im nudný a nepríjemný život v liečebni. Stáva sa svetielkom normálneho sveta, pojítkom k tomu za hranicami ústavu. Pomáha im omnoho viac ako samotný personál nemocnice, len svojou bezprostrednosťou, odmietaním pravidiel a tvrdohlavosťou. Či už sa mu podarí ukradnúť autobus aj s pacientmi a zaviesť ich na bláznivú rybačku na ukradnutej lodi, alebo ich učí hrať basketbal, poker o cigarety a ako sa môžu vzoprieť neľudskému režimu. Spoznáva však, že vzoprieť sa nie je také ľahké ako sa na prvý pohľad zdá. No napriek tomu sa s tým vždy dokáže nejako vysporiadať. Nnapríklad, keď nedokáže dosiahnuť, aby si pacienti mohli pozrieť majstrovstvá v baseballe, on a jeho verná partia pacientov začnú hlučne sledovať imaginárny zápas na vypnutom televízore. Potom, keď sa pri nepríjemných skupinových sedeniach vzoprie, dostáva elektrošoky, a na oddelenie sa vracia simulujúc imbecilitu len pre pobavenie publika. Neustále núti pacientov riskovať a uvedomovať si vlastný život, či už neustálym hazardom alebo výtržnosťami. Film spolu s príbehom vyvrcholí scénou, keď Mc podplatí nočného strážnika, aby pustil dnu ženy a alkoholom, čo vyústi do bezhlavej párty. Bohužiaľ, práve tento prečin spôsobí že Mc je poslaný na lobotómiu, kde mu chirurgicky odstránili časť mozgu ovládajúcu správanie. Z Maca sa tak stala obyčajná ľudská bábka bez vôle a myslenia.

Nielen pozadie ale aj akčnú časť deja tvoria rôzny pacienti liečebne. Od dvojmetrového hluchonemého indiánskeho náčelníka „Chiefa“, cez mladého, nesmelého a koktavého Billyho Bibbita, večne sa usmievajúceho malého Martiniho, chorobne žiarlivého génia Hardinga, alebo večne unaveného Banciniho. Pacienti posúvajú dej a dotvárajú rovnako komickú ako aj tragickú časť príbehu. Najdôležitejší z vedľajších postáva je nakoniec asi Chief, z ktorého nakoniec vykľuje plne počujúci a normálne hovoriaci kamarát, ochotný s Mcom ujsť. Jemu sa to nakoniec ako jedinému podarí, potom čo bezvládneho Mca privedú naspäť na oddelenie. Sám ho potom oslobodzuje s myšlienkou, že ho tu nenechá samého navždy. A keďže Mcovi  už nemôže pomôcť, udusí ho.

Absolútny kontrast k Macovi a jeho voľnomyšlienkárstvu tvorí vrchná sestra Mildred Ritchedová. Ľadová kráľovná oddelenia, predstaviteľka tyranie a poriadku, človek ktorý musí mať vždy všetko absolútne pod kontrolou. Duely Maca a sestry Ritchedovej patria k najnapínavejším zážitkom filmu, sú plné zúrivosti, chladného odporu a ohnivej povahy. Sestra Ritchedová je tá, ktorá zakazuje, tá, ktorá privádza do šialenstva aj normálnych ľudí a napokon aj tá, ktorá dostane Mca pod nôž. Za cenu víťazstva je ochotná obetovať aj život človeka.

Hlavnú rolu grázla maca si zahral Jack Nicholson, ktorý za svoje fenomenálne stvárnenie normálneho človeka uväzneného v blázninci zaslúžene dostal Oskara. Jeho výkon priťahuje pozornosť po celý čas, vťahuje do deja a vdychuje šmrnc Mcovi ale aj ostatným postavám. Sestru Ritchedovú si jednoznačne užila Luise Fletcher, ktorá taktiež za rolu bezcitnej a neľútostnej vrchnej sestry dostala Oskara. Stopy jej pohľadu vás mrazia ešte dlho po skončení filmu. Prelet nad kukučím hniezdom tiež dostal nielen Oskarov za najlepší film scenár ale aj réžiu. A veru plným právom. Film, ktorý je tak plný radosťou ale aj smútkom, skvelými postavami, túžbou po živote, hrubými múrmi a ostnatým drôtom vám ešte dlho po skončení bude vŕtať hlavou. Neustále sa budete sami seba pýtať, ako je to možné, že spoločnosť dokáže spraviť z normálnych ľudí bláznov len preto, že sa nejako odlišujú. Myslím že režisér Miloš Forman sa pýtal to isté keď točil tento film. A preto jeho posolstvo prejde ku každému, kto si ho pozrie.