Schrödingerova mačka je dnes pojem. Keby len pojem, hotový fenomén! Kolujú o nej vtipy, hlášky, spomína sa v mnohých súčasných filmoch a seriáloch. Komu za to môžeme vďačiť? No predsa Sheldonovi Cooperovi, pošahanému fyzikovi bez akýchkoľvek sociálnych dovedností, medziľudské vzťahy a ženy sú pre neho jedna veliká španielska dedina. A vďaka tomu sa stal najobľúbenejšou postavou amerického sitcomu The Big bang theory. Sheldon sa v jednej z častí pokúša vysvetliť blondýnke Penny ako by mohlo dopadnúť jej rande s Leonardom. Dáva jej radu, že toto rande môže dopadnúť ako Schrödingerova mačka – živá alebo mŕtva naraz. Tak sa Schrödingerova mačka dostáva do pop-kultúry.
Schrödingerova mačka vojde do baru...a nevojde.
Erwin Rudolf Josef Alexander Schrödinger (1887-1961) bol rakúsky fyzik a teoretický biológ. Dá sa pokladať za otca kvantovej mechaniky. V roku 1933 bol ocenený Nobelovou cenou za takzvanú Schrödingerovu rovnicu. Okolo roku 1935 minul veľa pier a papiera na korešpondencii s Albertom Einsteinom ohľadne istého experimentu s mačkou.
Takže tento pán sa začal zaoberať takzvaným myšlienkovým experimentom. To znamená, že v skutočnosti sa nič žiadnej mačke nestalo. Teda, podľa oficiálnych záznamov. Máme teda nepriehľadnú a nepriedušnú krabicu. V tejto krabici máme mačku, živú, miaukajúcu, myši papajúcu. A ďalej tam máme killer machinu. Tá sa skladá z rádioaktívneho prvku a smrtiaceho plynu. Princíp je taký, že rádioaktívny prvok sa rozpadne, to dá do pohybu mechanizmus, ktorý rozbije nádobku s plynom.
Ako náhle zavrieme veko na krabici, tak nevieme čo sa deje vo vnútri. Môžu nastať dve možnosti – buď sa prvok rozpadne a mačka je mŕtva alebo sa nerozpadne a mačka žije. To či sa prvok rozpadne napríklad do hodiny od zavretia krabice sa nedá určiť. Nastáva teda situácia, kedy je v krabici mačka aj živá aj mŕtva – je v tzv. superpozícii. To je stav, keď je niečo vo viacerých stavoch zároveň a len vďaka meraniu zistíme presne v akom stave sa nachádza. My sme tiež v superpozíciií lebo zároveň vieme a nevieme, že je mačka živá a mŕtva. Teda otvoríme krabicu a naša zvedavosť „zabije“ mačku. Určitým spôsobom tak zavrhneme tú druhú možnosť, ktorá však naďalej existuje v paralelnom vesmíre.
Myslím, že pán Erwin to celkom nedomyslel. Veď keby zavrel mačku do škatule s nejakým vecami tak by to tam začala chudina skúmať a pomohla by si sama do hrobu. Preukrutne by mraučala a škriabala. Ergo keď nastane ticho vieme, že mačka je mŕtva, a my sa nenachádzame v superpozícii lebo vieme, že je mŕtva. A možno práve preto Erwin zostal pri myšlienkovom experimente.
A jednou vetou: Schrödingerova mačka je pomenovanie pre niečo čo zároveň je a nie je.
Komentáre
len doplním
piseš blbosti
Zlaticko, ty si vobec nepochopila o čo v tom experimente vlastne ide. Ide o to, ze radioaktivny izotop sa AJ ROZPADNE AJ NEROZPADNE ZAROVEN, NIE ROZPADNE ALEBO NEROZPADNE.
co keby si začala pisať trebars o móde a nie o veciach ktorým nerozumieš? Len tu zbytočne zavádzaš ludí.