AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!! Kričím. Lebo aj to v živote treba. Poriadne si zakričať a zbaviť sa toho balvanu, čo pred sebou tlačím. Teda skôr vlastne odkričať. Whatever it takes.
Aaaaaaaa. Kričím. Stále kričím do internetového virtuálneho sveta. A furt nič. Nič. Ani len malilinkatý náznak, žeby sa ten môj balvan chystal niekam preč.
Už nekričím. Nemá to cenu. A nemá to ani ten efekt ako v reále. Nikto po mne nezazerá, nikto na mäa neukazuje, nikto sa ma nepýta či som normálna. Virtuálny krik mi nepomôže. No čo teraz, čo teraz ja len robiť budem? S najväčšou pravdepodobnosťou opäť otvorím tie skryptá... A budem do nich čumieť až kým mi zrak nevypovie službu. Niekedy mám vážne pocit, že sa vysokoškolák zo mňa stáva na 1 mesiac. Zakaždým, keď sa chystám na nejakú skúšku a prechádzam si poznámky a materiály, tak mám pocit, že ich vidím prvý raz. A to aj pri predmetoch kam som viac-menej chodila. Vari mi už pamäť vynecháva? To asi nie, veď dnes som si spomenula, že Rím sa rozprestiaral na 7 pahorkoch. Chyba bude inde.
Možno bude v tom, že si myslím, že sa veci naučím podprahovo - prídem na prednášku, sadnem a snažím sa vnímať. Samozrejme, že väčšinou pri tom myslím na x-vecí. Na jednej prednáške som si furt v hlave prechádzala shopping list, lebo hneď z tade som šla na týždňový nákup. A to by mohla byť tá chyba. Veď vedci teraz vyvrátili tú teóriu o podprahovom vnímaní. Verili sme tomu, že KGB a bohvie kto všetko zrekrútoval agentov a púšťali im pritom rôzne videá a tak z nich spravili zabijákov ako lusk. Tudlenc. Neplatí. Obyčajný placebo efekt. Ak tie ich objavy pôjdu takto ďalej, tak čochvíľa vyvrátia aj to, že zem je guľatá. To sa teda máme na čo tešiť.
Aaaaaaaaaaaa! A nič. No nevadí, musela som to vyskúšať ešte raz. Ale nefunguje. Aj by som sa čudovala, kebyže niečo v tomto štáte funguje. Nuž tak doskakavenia priatelia!
Aaaaaaaa. Kričím. Stále kričím do internetového virtuálneho sveta. A furt nič. Nič. Ani len malilinkatý náznak, žeby sa ten môj balvan chystal niekam preč.
Už nekričím. Nemá to cenu. A nemá to ani ten efekt ako v reále. Nikto po mne nezazerá, nikto na mäa neukazuje, nikto sa ma nepýta či som normálna. Virtuálny krik mi nepomôže. No čo teraz, čo teraz ja len robiť budem? S najväčšou pravdepodobnosťou opäť otvorím tie skryptá... A budem do nich čumieť až kým mi zrak nevypovie službu. Niekedy mám vážne pocit, že sa vysokoškolák zo mňa stáva na 1 mesiac. Zakaždým, keď sa chystám na nejakú skúšku a prechádzam si poznámky a materiály, tak mám pocit, že ich vidím prvý raz. A to aj pri predmetoch kam som viac-menej chodila. Vari mi už pamäť vynecháva? To asi nie, veď dnes som si spomenula, že Rím sa rozprestiaral na 7 pahorkoch. Chyba bude inde.
Možno bude v tom, že si myslím, že sa veci naučím podprahovo - prídem na prednášku, sadnem a snažím sa vnímať. Samozrejme, že väčšinou pri tom myslím na x-vecí. Na jednej prednáške som si furt v hlave prechádzala shopping list, lebo hneď z tade som šla na týždňový nákup. A to by mohla byť tá chyba. Veď vedci teraz vyvrátili tú teóriu o podprahovom vnímaní. Verili sme tomu, že KGB a bohvie kto všetko zrekrútoval agentov a púšťali im pritom rôzne videá a tak z nich spravili zabijákov ako lusk. Tudlenc. Neplatí. Obyčajný placebo efekt. Ak tie ich objavy pôjdu takto ďalej, tak čochvíľa vyvrátia aj to, že zem je guľatá. To sa teda máme na čo tešiť.
Aaaaaaaaaaaa! A nič. No nevadí, musela som to vyskúšať ešte raz. Ale nefunguje. Aj by som sa čudovala, kebyže niečo v tomto štáte funguje. Nuž tak doskakavenia priatelia!
Komentáre
he he
ved aleeee